Časopis

Miroslav Fečko Prostredníctvom článkov v časopisoch a na online portáloch, cez knihy známych rybárov, rybárskymi videami, ako aj množstvom zaujímavého obsahu na sociálnych sieťach sme často konfrontovaní s metódami a taktikami lovu, najnovšími koncovými zostavami, prepracovanými montážami a novými inovatívnymi produktmi. Niekedy sa môže zdať, že z každej strany na nás číha pretlak informácií, ktoré síce máme snahu sledovať, ale v ktorých sa niekedy aj stratíme. Zaiste, to nie je typické len pre oblasť rybárčenia, ale skôr je to obrazom dnešnej modernej a rýchlej doby. Sám a veľmi rád sledujem domáce a zahraničné rybárske médiá. Rád skúšam nové veci, zamýšľam sa nad vhodnosťou rôznych taktík a postupov, snažím sa v nich vyznať a zobrať si z nich aspoň niečo málo, čo je aplikovateľné pre môj vlastný rybolov, pre revíri ktoré navštevujem a pre metódy rybolovu, ktoré často využívam.  Začiatok tohto článku by mohol navodzovať dojem, že niečo z toho, čo som popísal vnímam negatívne alebo s istou mierou opatrnosti. Negatívny pohľad však nebol mojim zámerom, ale skôr som mal snahu poskytnúť kontext na sled ďalších myšlienok. Je predsa každému zrejmé, že nespočetné množstvo naučených taktík a metód rybolovu často krát ani nemáme možnosť, čas alebo príležitosť reálne pri vode vyskúšať. To však zároveň neznamená, že sa máme uzatvoriť všetkému, čo je nové, moderné alebo nepoznané. Skôr by bolo vhodné, v nás pestovať zručnosť, pomocou ktorej si budeme vedieť aj v rybárskom živote nastaviť priority, usporiadať nával informácií a vedieť sa zamerať na podstatu.      Nastavenie mysle Aj tie najnovšie metódy a taktiky nemusia priniesť želaný úspech, ak nám chýba to správne nastavenie našej vlastne mysle. Ukazuje sa, že úspech rybára v mnohých prípadoch záleží aj od toho, ako si veríme, ako veríme v náš postup, ako sme skúsení, ako dokážeme čítať vodu, vyhodnocovať signály počas rybačky a včasne urobiť želanú zmenu alebo adaptovať sa na meniace sa podmienky. Pevné presvedčenie vo vlastný postup dokáže divy. Byť pevný a odhodlaný nám umožňuje stať sa odolnými voči priveľkému návalu informácií a vplyvu iných rybárov.  Áno, vplyv iných rybárov môže byť vnímaný aj ako spôsob učenia sa. Veď mnohí z nás mali niekoľkých alebo aspoň jedného iného rybára vo svojom okolí, ktorý mohol byť starší alebo oveľa viac skúsenejší, od ktorého sme sa učili a ktorého rady sme dôsledne plnili. Na konci dňa však aj v prípade rybárčenia by sme sa mali spoliehať nie len na návody od niekoho iného, ale s postupným naberaním vlastných skúseností je dôležité nájsť si svoje vlastné miesto, vlastný pohľad na vec a konkrétnu situáciu. Mať idoly alebo tútorov je veľmi prospešné pre začínajúcich rybárov. Brať ale do úvahy všetko, čo povedia iní rybári, hoc aj cudzí, ktorých náhodne stretneme na brehoch našich revírov, môže pôsobiť aj obmedzujúco.  Dôležité je teda sa nenechať zneistiť, nemeniť našu taktiku len na základe cudzích názorov a vyvarovať sa slepému nasledovaniu toho, čomu nerozumieme, nie sme o tom presvedčení alebo sa s tým nevieme stotožniť. Takto formulované odporúčania vychádzajú z predpokladu, že naše rybárske výjazdy nie sú jednorazovou akciou, nie sú pretekom a jedna rybačka nerozhoduje o ničom. Ak by sme aj zaznamenali čiastkové neúspechy, tak z dlhodobého pohľadu je to zdroj nášho vlastného učenia sa, kedy nadobúdame neopakovateľné skúsenosti, z ktorých sa dokážeme poučiť a upevniť sa v našom názore. Občasný neúspech taktiež patrí k nášmu rybárskemu koníčku. Je to fakt, s ktorým sa každý musí sám vysporiadať. Odniesť si skúsenosť z týchto neúspechov však predstavuje potenciál pre lepšie budúce rybačky.          Celková pohoda Poznať moderné a pre mnohých rybárov často aj efektívne taktiky a metódy rybolovu samozrejme nezaručuje, že aj my budeme zákonite úspešní. Ak sme celkovo negatívne naladení, ak si k vode so sebou berieme všetky naše starosti pracovného a osobného života, tak v mnohých prípadoch sa to prejaví aj na tom, ako sa nám pri vode darí, respektíve skôr môžeme povedať, že nedarí. Zahodiť všetko za hlavu, nemyslieť na iné veci a plne sa vnoriť iba do rybačky je samozrejme zložité. Nie sme predsa stroje na chytanie rýb a naše emócie nás ľahko dokážu vykoľajiť. Uvedomenie si tohto fenoménu však môže byť inou, nie klasickou, ale predsa len taktikou, ktorá ovplyvňuje úspešnosť rybolovu.   Motivácia Jednou z ďalších, často sa opakujúcich situácií je aj to, že keď sledujeme iných rybárov, ktorí prezentujú kapitálne úlovky, alebo ktorí sa pochvália novou výbavou, vyladenou zostavou, trendovým oblečením, najnovším príslušenstvom pre pobyt v prírode a inými podobnými kúskami, môžeme nadobudnúť pocit, že aj my by sme chceli mať toto všetko. Nevravím, že je to nebodaj závisť, alebo že by to boli neprajné pohľady. Skôr mám namysli reakcie, z ktorých vyznieva akási túžba mať niečo, čo sme videli na Facebooku, Instagrame, v časopise alebo vo videu.  Na tomto mieste si následne každý sám za seba musí zodpovedať otázku, čo je jeho primárnou motiváciou, čo ho ženie pri rybačkách dopredu a z čoho sa naozaj teší? Ak si teda kúpime najnovší stan, ktorý sme kdesi videli, tak bude nám lepšie? Splní sa nám všetko čo sme chceli? Už nebudeme chcieť niečo iné a ešte viac? Obdobne sa na to pozrime aj pri pohľade na kapitálne úlovky. Tak strašne niekedy chceme uloviť veľké ryby, podobné, aké vidíme u niektorých iných rybárov. Ak sa nám následne podarí zdolať kapitálneho kapra, alebo kľudne aj úplne iný druh ryby, na ktorú sa zameriavame, bude už naozaj po všetkom? Nebudeme chcieť ďalšieho a ešte väčšieho, alebo niekoľkého ďalšieho v poradí? Ak si na sled vyššie položených, síce rečníckych, ale predsa len otázok, odpoviete tak, že áno, toto všetko by ste chceli, tak riešenie je naozaj veľmi jednoduché. Obetujte rybačkám toľko, ako tie idoly, ktoré sledujete. Nekúpte si nové auto, ale investujte to do vybavenia. Nechoďte na dovolenku, ale prejazdite celú Európu po tých renomovaných, známych, trendových a často aj historických a ikonických revíroch. Neseďte na brehoch revírov, ktoré máte blízko, ale cestujte stovky až tisícky kilometrov za každou jednou rybačkou. Ak je naša motivácia úprimná a silná, som presvedčený, že každý sa aspoň o kúsok môže priblížiť tomu, čo naozaj chce, a to svojim vlastným pričinením, vlastnou intenzívnou snahou, pevným odhodlaním a urputnou výdržou. Vnútorná motivácia je to čo nás poháňa, určuje a ovplyvňuje prečo vôbec na ryby chodíme, prečo v mnohých prípadoch sme ochotní robiť kompromisy a ukrátiť sa aj v iných oblastiach nášho života. Čo však naozaj a úprimne chceme, si musíme zodpovedať my sami. Odpovede však nehľadajme v najnovších príspevkoch sociálnych sietí.            Zámerom tohto článku bolo poukázať do istej miery aj na vnútorný boj, ktorý samozrejme nie každý, ale predpokladajme, že zaiste viacerí rybári sami so sebou zvádzajú. Nové a moderné taktiky, metódy rybolovu, produkty alebo aj návnady a nástrahy nám nezaručia, ako kvalitne strávime náš čas na rybách. Nastavenie vlastnej mysle, celková pohoda a naša skutočná vnútorná motivácia sú silnými zbraňami a sami o sebe sú významným faktorom úspechu aj pri love rýb.   

Niekedy človek čaká na svoju vysnenú rybu dlho, niekedy má šťastie a podarí sa mu úlovok života skorej. Mne sa toto všetko splnilo na nedávnom preteku .Moja stratégia bola taká, že som lovné miesto kŕmil Sea Foodom a Spice Shrimpom a pod háčik Nutrigo, a to osvedčený shrimp a na druhej udici bloodworm. Dva dni som bol síce bez záberu, ale veril som si a nakoniec som bol odmenený. Shrimp nesklamal a na podložke sa ocitol tento krásavec 24,20kg. Moje šťastie bolo neopísateľné, no to som netušil čo ma čaká... #nutrigo #lkbaits

Nie vždy je dobré sa počas rybačiek spoliehať na šťastie, zhodu okolností, alebo že sme v správnom čase na správnom mieste. Naša taktika nám dokáže veľmi napomôcť, a to najmä vtedy, ak si ju jasne stanovíme a aj dôsledne dodržíme. Zvolené miesto, viac bokom a vzdialené od primárneho krmáku som od začiatku týždňa kŕmil kombináciou Spice Shrimp a Chilli Squid. Ako nástrahu som zväčša volil výrazný Pop Up. Posledných 24 hodín týždňovej rybačky som ale prestal kŕmiť a zmenil nástrahu na Nutrigo Spice Shrimp. Dojazd kŕmneho miesta a dochytávanie pred odchodom nakoniec prinieslo želaný úspech, a to v podobe nového osobného rekordu. Krásnych 28,03 kg a skvelý záver ešte lepšej rybačky. #nutrigo #SpiceShrimp #lkbaits  

Miroslav Fečko Pop-Up alebo jednoducho povedané plávajúce nástrahy sa pre mnohých rybárov stali bežnou a neodmysliteľnou súčasťou rybolovu. Skúšame rôzne veľkosti, farby, príchute a ich rôzne verzie a variácie. Mnohí máme tie svoje „zaručené“ Pop-Up nástrahy, na ktoré nedáme dopustiť, ktoré nasadíme vždy a všade, respektíve, ktorým plne dôverujeme.  Rovnako aj ja sám neodchádzam na ryby bez toho, aby som so sebou nezobral aspoň niekoľko rôznych druhov Pop-Up nástrah. Sú však situácie, kedy mám tendenciu si svoje Pop-Up trochu upravovať, vylepšovať, alebo prispôsobovať aktuálnej situácii či konkrétnym podmienkam rybolovu. K takejto úprave následne používam najmä tekuté arómy a esenciálne oleje.  Aróma, postupne a po troche Tekuté arómy môžu byť v mnohých prípadoch veľmi nápomocné, aj keď pri ich použití je potrebné byť opatrný. Tekuté arómy, samozrejme závisiac od konkrétneho druhu a výrobcu, sú silne koncentrované a primárne určené na použitie ako prísady pri výrobe boiliesov. Pokiaľ ich však použijeme v rozumnej miere, môžu efektívne poslúžiť aj v kombinácii s nástrahami, v tomto prípade s Pop-Up nástrahami.  Arómy používam v zásade dvojakým spôsobom. Prvý je použitie arómy toho istého druhu ako je samotná nástraha. Snažím sa tak silu a intenzitu nástrahy zvýšiť, a to s cieľom dosiahnutia vyššej atraktivity. Takáto vysoká atraktivita je v mojom prípade želateľná napríklad pri love v studenej vode, alebo pri krátkych vychádzkach, kedy chcem čo najskôr svojou nástrahou zaujať. Druhý spôsobom je použitie arómy iného druhu ako je samotný Pop-Up. V tomto prípade taktiež zvýšime intenzitu a atraktivitu nástrahy, ale okrem toho docielime aj veľmi špecifickú kombináciu aróm, ktorú možno iní rybári vôbec nepoužívajú. A práve táto špecifickosť a jedinečnosť je silnou stránkou kombinovania rôznych aróm. Klasicky budú fungovať kombinácie mäsových a ovocných aróm, prípadne korenisté a mäsové arómy, alebo rôzne mixy ovocných príchutí. Kombináciám a variáciám sa v tomto ohľade naozaj medze nekladú. Pri použití arómy preferujem opatrnosť a postupné nanášanie. Z môjho pohľadu nie je vhodné úplne ponoriť Pop-Up do arómy, nakoľko sila a intenzita by bola až priveľmi vysoká. To by nám mohlo spôsobiť práve opačný efekt, a to vyhýbanie sa rýb okoliu našej nástrahy. Postupné nanášanie arómy, a to tak, aby sa Pop-Up iba jemne obalil a postupne do seba tekutú arómu nasiakol, je rozhodne vhodnejšie.      Esenciálny olej, iba kvapku Esenciálny olej predstavuje prírodnú látku veľmi silnej intenzity, ktorú väčšina výrobcov ponúka v relatívne malých množstvách. Takéto malé množstvo je však rozhodne viac, ako by sme počas niekoľkých sezón spotrebovali. Esenciálny olej sa zároveň vyznačuje tým, že je to veľmi riedka tekutina, ktorá sa rýchlo vpije do akejkoľvek nástrahy. Predstavme si veľmi hustý dip, kde ak by sme chceli, aby nám dip celú nástrahu presiakol, tak by sme svoju nástrahu museli v dipe nechať aj niekoľko dní. Na rozdiel, veľmi riedka tekutina esenciálneho oleja nám umožňuje naniesť olej na Pop-Up aj tesne pred nahodením, kedy stačí iba niekoľko minút k tomu, aby sa esenciálny olej plne nasiakol do nástrahy. Aj po takomto krátkom čase aplikácie oleja, nám bude nástraha intenzívne rozvoniavať.    Nakoľko je esenciálny olej prírodná ale veľmi silná látka, jeho použitie sa naozaj odporúča na úrovni niekoľkých kvapiek. V letnom období a pri veľmi teplej vode postačí aj jedna kvapka. V zimnom období a pri studenej vode môžeme použiť napríklad 2 – 3 kvapky nanesené priamo na nástrahu.   Rôzne a nekonečné kombinácie  Kombinácie a variácie, ktoré môžeme pri zatraktívňovaní našich Pop-Up použiť sú takmer nekonečné. Sú však isté už osvedčené kombinácie, ktoré fungujú veľmi dobre. Mnou preferované sú napríklad:     Sea Food Pop-UP + Black Pepper esenciálny olej Sea Food Pop-UP + Compot NHDC aróma Lesná jahoda Pop-Up + Sea Food aróma Nechajte sa inšpirovať a vytvorte si vlastné kombinácie, ktorými sa odlíšite od kolegov rybárov, respektíve ktorými budete môcť reagovať na konkrétne podmienky pri love. Práve v tejto oblasti neexistuje jediné správne a vždy funkčné riešenie. Dôverujte svojim vlastným, špecifickým a upraveným Pop-Up a rozhodne nebudete sklamaní. 

Marcové slniečko vyhnalo Jančiho k vode a musíme povedať, že sa mu naozaj darilo. Chilli Squid sa ukázal ako výborná návnada a nástraha aj v chladnej vode. Čerešničkou na torte bol aj najväčší úlovok, ktorý Janči zdolal tesne pred zotmením. Krásny 19,70kg šupináč z miestnej vody potešil a predstavoval úžasný začiatok rybárskeho roka a skvelý štart do sezóny. Blahoželáme. 

Miroslav Fečko    Saharské zápisky predstavujú môj pohľad na revír Sahara, respektíve presnejšie povedané, moje dojmy, postrehy a názory zozbierané počas navštevovania tohto revíru za posledné roky. Cieľom a zámerom nie je popísať priebeh každej jednej rybačky, ktorú som tam absolvoval, ale pozrieť sa komplexne a cielene na niektoré z vybraných aspektov mojich rybačiek na Sahare za uplynulých päť rokov.    Opakované návštevy každého revíru sa vo väčšine prípadov nesú nie len v znamení úspechov, neopakovateľných zážitkov a zdolania vysnených úlovkov. Je prirodzené, že prídu aj situácie alebo obdobia, kedy máme skúsenosti skôr negatívne, respektíve, kedy nemôžeme vo vzťahu ku konkrétnemu jazeru sa vyjadrovať len v superlatívoch. Mojim zámerom v tomto ohľade však nie je sa rozpisovať o kritike revíru. Takto to nevnímam. Veď ak by bolo niečo, čo by som naozaj vnímal kriticky, tak svoj obmedzený čas určený na ryby, by som predsa netrávil niekde, kde sa necítim dobre. Skôr sa pozastavím nad niektorými aspektmi rybačiek na Sahare, kvôli ktorým to nebola vždy cesta bez prekážok.    Skutočná Sahara Každým rokom, každou opakovanou návštevou revíru Sahara som sledoval, ako sa z vodnej plochy postupne stáva rybársky revír. Je zaujímavé sledovať, ako sa Sahara vyvíja, ako sa mení jej bezprostredné okolie, ako sa do istej miery upravovali a menili miesta na lov. Pamätám si prvé rybačky, kedy v okolí revíru bolo len minimum vegetácie. Mať na lovnom mieste strom alebo krík, na schovanie sa pred neúprosným slnkom bolo spočiatku výnimočné. A práve aj s tým súvisí samotný názov jazera. Skutočne, letné dni bez možnosti schovať sa v tieni pripomínali pobyt na Sahare.  Každým rokom, vďaka cielenému zásahu a starostlivosti správcov jazera, pribúdala vegetácia. Je až neskutočné vidieť, ako sa príroda dokáže zmocniť prostredia, kde pred nejakým časom nebolo nič. Sahara postupne zarastá a formuje sa do útulného revíru. Čas nezastavíme a rovnako ani nemôžeme predbehnúť prirodzený vývoj. Ak očakávate jazero niekde hlboko v lese, obklopené stromami a zarastené, tak ešte chvíľku vydržte. Aj to raz bude. Aj o to sa príroda postará.   Prebiehajú ťažba   Vývoj revíru Sahara súvisí aj s tým, že priamo na jazere a v jeho bezprostrednom okolí prebieha ťažba a spracovanie štrku. Návštevník tak zažíva typické zvuky okolia, ktoré súvisia s pracovným režimom. Ráno sa spustia triedičky štrku, neďaleko vidieť premávajúce sa kamióny, bagre a inú techniku. V priebehu dňa možno nevnímame pre rybára rušivé zvuky. Ale až večer, keď celý ten frmol a zhon utíchne, tak až vtedy nastane pokoj. Až v tom momente si vlastne uvedomíme, že zvuky, ktoré sme v priebehu dňa mali niekde v pozadí sa stratili.  Scenéria okolia Sahary poznačená ťažbou však nejako prirodzene zapadá do konceptu aktuálneho stavu revíru. Západy slnka alebo fotografie s úlovkom v pozadí s násypmi štrku môžu predstavovať trochu iné, nie bežné prostredie a peknú fotografickú momentku.     V súvislosti s ťažbou štrku sa mi ešte do spomienok ženie jedna konkrétna, vtedy nie celkom príjemná, ale dnes už úsmevná príhoda. Bolo to viac ako tri roky naspäť, kedy som si výber termínu lovu nechal na poslednú chvíľu a pri výbere konkrétneho lovného miesta som už veľa možností nemal. Zvolil som teda miesto, ktoré by za iných okolností zrejme nebolo mojou prvou voľbou. Nevadí, nová skúsenosť, vravel som si. Zvolené miesto malo v tej dobe v pozadí triedičku štrku, ktorá nebola ničím negatívnym. Ťažko som však mohol predpokladať, že presne v ten týždeň, kedy sa na Sahare budem nachádzať, bude mať ťažobná spoločnosť v pláne vyskúšať a otestovať nový mechanizmus na drtenie štrku. Áno, niekoľko metrov za mojím bivakom sa po niekoľko dní zamestnanci snažili spojazdniť a nastaviť techniku, ktorá triedila, lámala a preosievala štrk. Jemný nános prachu na bivaku a aute nebol príjemný. Ohliadnuť sa späť však konštatujem, že bola to jednoducho nešťastná zhoda náhod. Pri ďalších návštevách revíru som už totižto tento stroj nevidel v prevádzke. Nevadí, drtička zostala v pamäti a na fotografiách s úlovkami, ktoré sa mi na danom mieste podarilo uloviť.         Výber miesta vopred Ne-ľahká cesta v prípade návštev revíru Sahara je z môjho pohľadu spojená aj s tým, že každú rybačku si musíme relatívne dlhodobo dopredu plánovať. Ako som už v inej časti tohto seriálu spomínal, dostať sa na Saharu pre mňa znamená cestu trvajúcu minimálne 7 hodín. A tak prípadná víkendovka, alebo vychádzka práve vtedy, keď sa uvoľní nejaké miesto na lov, nie sú pre mňa schodné. Rezervovanie termínu lovu, plánovanie vychádzky a voľba konkrétneho miesta na lov nie sú vždy pre efektívnosť rybolovu tie najlepšie faktory. Pri plánovaní dlho dopredu je potrebné brať do úvahy množstvo faktorov, ktoré sa ale netýkajú len rýb, ale ktoré súvisia aj s pracovnými povinnosťami doma. Predstavuje to hru s množstvom premenlivých faktorov.      Obdobia bez záberu Revír Sahara, ako súkromný revír s relatívne veľmi dobrou osádkou rýb z pohľadu ich množstva a aj veľkosti, možno môže naznačovať, že si tam vždy a za každých okolností do sýtosti zachytáme. Nemali by sme sa ale nechať oklamať týmto zdaním. Sahara, rovnako ako mnoho iných často navštevovaných revírov vyžaduje od rybára aktívny prístup a snahu technicky dobre zvládnuť rybolov.  Obdobia bez záberu sú na Sahare rovnako bežné ako aj inde. Letné obdobia s vysokými teplotami a nižšou aktivitou rýb sú výzvou. Jar a jeseň nás zase môžu prekvapiť náhlymi zmenami počasia, ktoré na niekoľko dní dokážu ryby zastaviť, kým sa na zmenené podmienky neadaptujú. Niekedy si urobíme rezerváciu na miesto, ktoré z pohľadu aktuálnej okolitej teploty, smeru vetra alebo pod inými vplyvmi nebudú tou časťou revíru, kde by sa ryby zdržiavali vo väčšom počte. Neočakávajme teda bezproblémový priebeh, vychádzajúc len z toho, že veď na Sahare je dostatok rýb. Každá rybačka, každá vychádzka a každý deň lovu od nás vyžaduje maximum úsilia.         Nie len pri rybačkách, ale aj v bežnom civilnom živote mimo rýb platí, že niekedy to ide lepšie, inokedy zase horšie. No vždy, z dlhodobého hľadiska nám aj tie neľahké cesty prinesú dôležité a neopakovateľné skúsenosti, vďaka ktorým sa posunieme dopredu, ktoré nás niečomu naučia, kvôli ktorým si budeme vážiť a ceniť každý úspech. Sahara sa zaiste nemusí každému pozdávať. Všetci od rybačiek a revírov očakávame niečo iné, respektíve každému z nás sa pozdáva iný druh revírov. Mojim cieľom nebolo a ani nie je presvedčiť čitateľa o návšteve revíru Sahara. Snahou bolo prostredníctvom série článkov „Saharské zápisky“ zdieľať moju vlastnú a osobnú skúsenosť so začiatkami lovu na Sahare, s pozitívami, s úskaliami, s mojím vnímaním premien a vývoja na revíri. Sahara bude o niekoľko rokov opäť o niečo iná, ako som ju popísal. Dnes možno niekoho nezaujíma, neskôr ale jej brehy objavia opäť ďalší noví rybári. Už teraz sa osobne teším na to, čo bude a čo príde.     

Dva týždne po kaprových pretekoch sa brehy Šíravky preriedili a ja so synátorom sme si povedali, že už je čas. Po vyvezení prvého prútu som sa v tom len utvrdil. Ihneď záber od 11 kg kapra a po položení montáže do pol hodiny sme mali na podložke 21 kg pupkáča. A potom to už išlo. Spice Shrimp si išiel svoje. Dve urezané 24ky zaliate tekutou potravou robili divy. Série záberov neustávali. Na tretí deň mi Jaro povedal že už sa ani neteší. Chápete? 5 kaprov nad 20 kg, z toho lysec o váhe 25,3 kg a vrchol šíravský rekord šupík o váhe 27,36 kg a on sa neteší. Prečo? Lebo že už nevládze. Nevládal som už ani ja ale Spice Shrimp od LK Baits si stále išiel svoje. Rybačka snov. Aj tak si ju budem pamätať. Na túto guličku nedopustím. Prekonaný 7 rokov starý osobák 25 kg buldozéra , ktorý spapkal čo iné ako 24ku Spice Shrimpa s plavačkou Spice Shrimp a to hneď dva krát behom 3 dní na 3500 ha vode, to sa už musím podeliť o radosť.   

Miroslav Fečko    Saharské zápisky predstavujú môj pohľad na revír Sahara, respektíve presnejšie povedané, moje dojmy, postrehy a názory zozbierané počas navštevovania tohto revíru za posledné roky. Cieľom a zámerom nie je popísať priebeh každej jednej rybačky, ktorú som tam absolvoval, ale pozrieť sa komplexne a cielene na niektoré z vybraných aspektov mojich rybačiek na Sahare za uplynulých päť rokov.  Pri opakovaných návštevách revírov, ktoré obľubujeme, alebo ktoré navštevujeme pravidelne, si zvykneme spájať súvislosti, pozorovať trendy, prípadne skúšame rôzne taktiky, z ktorých sa niektoré ukážu byť veľmi úspešné a iné zase menej efektívne. Je teda prirodzené, že po nejakom období máme dobré skúsenosti s niektorými taktikami, čo nám v každej ďalšej rybačke dopomáha do istej miery postupovať viac cielene. V tejto časti seriálu sa pozrieme na taktiky a postupy týkajúce sa rôznych oblastí rybolovu, ktoré osobne beriem do úvahy pri love na revíri Sahara.        Vplyv vetra  Vietor je prirodzeným faktorom, ktorý na mnohých revíroch vplýva na migráciu rýb a na to, kde sa práve budú kapry zdržiavať. Aj v prípade Sahary hrá vietor dôležitú úlohu, a to najmä aj z dôvodu, že okolité prostredie jazera nemá veľké prirodzené bariéry, ktoré by vplyv vetra znižovali. Otvorené plochy v okolí jazier teda majú vo väčšine prípadov tendenciu vplývať na správanie a lokalizáciu rýb viac, ako uzatvorené revíri s množstvom stromov alebo kopcov v bezprostrednej blízkosti brehov.  V prípadoch, ak si miesto na revíri musíme vopred objednať už niekoľko mesiacov dopredu, je samozrejme veľmi zložité na vplyv vetra reagovať tým, že by sme sa počas rybačky presťahovali na takú časť jazera, alebo na také lovné mieste, kde zrovna práve vtedy je smer vetra priaznivý. Aj napriek tomu, by sme vplyv smeru a intenzity vetra mali sledovať. Pokiaľ napríklad vietor fúka smerom na nás, alebo na priľahlý breh, tak loviť čo najďalej od brehu, niekde vo voľnej vode nemusí byť tá správna taktika. Naopak, lov v tesnej blízkosti brehu, kľudne aj pod nohami, alebo smerom doprava alebo doľava k priľahlému brehu dokáže priniesť dodatočné zábery. Ryby majú tendenciu a obľubujú navštevovať aj pribrežné časti revíru. Samozrejme, v prípadoch lovu na krátku vzdialenosť je nevyhnutné tomu prispôsobiť naše správanie a udržiavať na brehu čo najväčší pokoj.     Pokoj na brehu    Byť ticho, nespôsobovať zbytočný rozruch na brehu, správať sa naozaj pokojne, ako keby sme tam ani neboli, je veľmi účinné bez ohľadu na typ revíru kde lovíme. Aj na Sahare to mnohokrát má veľký zmysel. Uvažujme nad týmto faktorom aj z toho hľadiska, že mnohokrát sa na revíri stretneme aj s rybármi, ktorí síce lovia na inom mieste, ale ktorí možno svoj pobyt pri vode berú ako dovolenku. Ak už rybačku majú ako dovolenku, tak ich oddych môže byť sprevádzaný aj s tým, že si chcú oddýchnuť nie len pri love rýb, ale aj v spoločnosti kamarátov a známych rybárov. Prirodzene, väčšie partie ľudí bývajú aj hlučnejšie. Skúsme práve to využiť v náš prospech, a to tým, že my naopak budeme udržiavať čo najväčší pokoj. Mnohokrát práve táto skutočnosť dokáže byť rozhodujúcim faktorom.  Sahara, ale aj mnohé iné revíri, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o súkromné revíri alebo miestne či zväzové vody, sú takmer celý rok pod veľkým rybárskym tlakom. Buďme si istí, že najmä väčšie a staršie kapry tento rozruch na brehu vnímajú a veľmi dobre poznajú zvuky rybárov. Či už je to zatĺkanie kolíkov na bivaku pomocou kladiva, alebo búchanie dverami od auta, prípadne hlasité dupotanie pri každom pohybe. Náš pokojný a tichý pohyb na brehu sa razom stáva faktorom úspechu.     Rôznym smerom  Na Saharu veľmi často chodievam sám. O výhodách a pozitívach lovu osamote som sa rozpísal pred nejakým časom už v inom článku. K týmto úvahám sa teda spať nebudem vracať. Skúsim ale vyzdvihnúť iný faktor, ktorý s tým úzko súvisí. Byť na lovnom mieste sám totižto so sebou prináša isté príležitosti, ktoré by sme mali využiť. Mať celý sektor daného lovného miesta k dispozícii len pre seba pre mňa prirodzene znamená, že sa daný úsek revíru snažím čo najlepšie vyžiť. Práve preto obľubujem umiestňovať jednotlivé prúty samostatne do vidličiek a nie na jeden stojan všetky spoločne.  Smerovať každý prút do inej časti býva hlavne na začiatku lovu veľmi efektívne. Pomôže nám to vysledovať, kde sa pravdepodobne ryby zdržiavajú, ktoré miesta sú viac efektívne a ktoré menej. Samozrejme, v priebehu týždňa, pokiaľ sú niektoré miesta veľmi produktívne a iné naopak nepriniesli záber, tak umiestnene prútov mením, čím reagujem na aktuálnu situáciu v snahe maximalizovať svoje šance na záber. Smerovanie prútov do rôznych smerov, do rôznych vzdialeností a aj do odlišných hĺbok vnímam ako dobrú taktiku najmä na začiatku rybačky.     Vzdialenosť  Pravidlá rybolovu na Sahare síce umožňujú používanie člna, ale iba na nájdenie miesta, na kŕmenie a na prípadné zdolávanie. Nahadzovanie však už musí rybár zvládnuť priamo z brehu. Šikovnosť rybára, zvládanie techniky nahadzovania a dosahovanie aj ďalekých nahodení je jednou z vymožeností, ktorá nám dopomôže dostať sa na miesta, kde možno iní rybári nelovia, a to jednoducho kvôli tomu, že tam nenahodia. Uvedenému prispôsobujem svoje náčinie, a to najmä používané prúty a vlasec.  Pri ďalekom nahadzovaní rozhodujú rôzne faktory, a to použité náčinie, technika nahadzovania, prípadne ich kombinácia. Pokiaľ teda nie ste skúsení v ďalekom nahadzovaní, pomôžte si technickými zlepšeniami. Osobne rád preferujem používanie prútov s väčšou librážou a na navijakoch mám navinutý vlasec, ktorý sa postupne mení z tenkého vlasca na vlasec o priemere 0.50 mm. Vlasce s postupne sa meniacim priemerom sú označované ako takzvané tapered line, ktoré kombinujú tenší vlasec na nahadzovanie a šokový vlasec. Výhodou je, že vo vlasci nemáme žiaden uzol spájajúci hlavný vlasec a šokový vlasec.    Všetko z brehu   Aj keď je na revíri možné iba nahadzovať, tak možnosť používania člna mnohých rybárov vedie k tomu, že tradične, tak ako sú možno zvyknutí, si osadia tyčovú bójku, ku ktorej následne nahadzujú. Áno, použitie tyčovej bójky nám uľahčuje prípadné nahadzovanie a kŕmenie z brehu, ale vo vode to pôsobí ako rušiví element. Berme však do úvahu aj to, že na prechytávaných revíroch s veľkým rybárskym tlakom, kapry veľmi dobre poznajú, že vo vode sa ocitol cudzí objekt. Akási tyč, z ničoho nič smerujúca od dna až k hladine. Vyhnime sa teda radšej používaniu tyčovej bójky a pre potreby kŕmenia použijme marker, ktorý nahodíme a opäť vytiahneme.   Používania člna je príjemnou možnosťou ako na naše lovné miesto dopraviť kŕmenie. Osobne taktiež pre tento účel používam čln, avšak najmä a výhradne iba na začiatku rybačky. S postupujúcimi dňami sa snažím svoj pohyb na vode minimalizovať a postupne prechádzam na kŕmenie z brehu. Mať so sebou a aj používať vrhaciu tyč / kobru je teda na nezaplatenie.     Návnady a nástrahy  Vo vzťahu k návnadám a nástrahám sa nebudem rozpisovať o jednotlivých druhoch a príchutiach. Všetci máme tie svoje obľúbené značky, tak výber už nechám na každého individuálne. Skôr sa v tomto ohľade posnažím pozrieť na typy návnad a nástrah. Boilies je bezpochyby najčastejšou návnadou a nástrahou nie len na Sahare, ale vo všeobecnosti. Nemusíme sa však limitovať len na boilies, ktorý predsa do vody padá z každého lovného miesta. Osobne vždy, a to minimálne na jeden prút alebo na jedno miesto, volím aj vnadenie pomocou drobných častíc. Preferujem malý partikel, ako napríklad konope, repku, kukuricu, pšenicu, ale rád využijem aj kŕmitkové zmesi. Práve na Sahare nemám veľkú obavu o atakovanie kŕmneho miesta bielou rybou. Verím, že kapry atraktívne vnadenie rýchlo zaregistrujú a následne sa už ony stávajú pánmi situácie a preberú aktivitu v kŕmení. Z pohľadu nástrah sa snažím na začiatku, najmä po príchode vsadiť na atraktívne Pop Up nástrahy. Preferujem to najmä v situácii, keď k vode prídem až večer a kedy ešte nemám zvolené definitívne miesta na lov. Prúty nahodím do rôznych smerov, na rôzne vzdialenosti a očakávam, že aj atraktívna nástraha mi hneď prvú noc dokáže ukázať, kam sa v nasledujúce dni pohnúť.    Taktiky, metódy a prístupy k rybolovu bývajú veľmi individuálne. Všetci máme rôzne skúsenosti, rôzne preferencie a každý nedáme dopustiť na niečo iné. Je to ale prirodzené, nakoľko tí, čo hľadajú univerzálne a vždy platné taktiky, ich zrejme hľadajú doteraz, pričom ich ani nikdy nenájdu. A tak sa poučme nie len z vlastných skúseností, ale aj od postrehov iných rybárov.   

Na tejto 48-hodinovej vychádzke som zažil silu Nutriga naplno. Keďže som vyrazil iba na ,,pár hodín", nič extra som nevymýšľal. Ako kŕmenie som si vzal boilies Spice Shrimp a Nutrigo Feed-ex. Na jednu udicu putovalo Nutrigo extra Spice Shrimp a na druhú Nutrigo balanced Monster Crab.  Kapry reagovali takmer okamžite a záberov postupne pribúdalo. Chvíľami sa mi zdalo, akoby ani nič iné nechceli. Druhý deň som trocha zmenil taktiku a odmenou mi bol silný záber, na ktorého konci bol miestny starousadlík s váhou rovných 22 kg. Potešil som sa jeho silou a krásou a odmenou mi bol môj miestny osobáčik. Ktovie čo mi predvedie Nutrigo nabudúce... Janči  

V prvom čísle tohto článku som sa venoval úvahám a mojim postrehom zo skúšania nových návnad a osobitne nástrah, pričom som sa na príklade Nutriga snažil poukázal na to, že aj pri voľbe návnad a nástrah musíme vychádzať z toho, čo mi sami pri rybolove preferujeme a aký typ nástrahy nám sedí a plne vyhovuje. Úprimne a priamo som mal snahu zdôrazniť, že nie je potrebné úplne všetko a bez rozmyslu skúšať. Zároveň však ale majme oči otvorené a niekedy aj vyjdime z našej pomyselnej komfortnej zóny. Skúška niečoho nového, následne korunovaná úspechom tak stojí za to.    Miroslav Fečko

Rybář tak nějak dopředu přemýšlí, kam vyrazí a jakou si vezme nástrahu a návnadu. My tentokrát zvolili stojatou vodu, protože ta sněhová v řece je ještě dost divoká. Protože jsme šli jen na pár hodin, zvolili jsme jednoduchý systém method-feederového krmítka a nugetky, které nešpiní ruce a krásně vypadají, snad tak budou i fungovat. Nástrahy? Co jim bude ve studené vodě šmakovat? Není nad to mít na výběr, a tak s sebou bereme živé nástrahy a novinky, jako jsou plovoucí pelety, rozinky nebo CUC! Novinka NUGETKY CUC!, už žádné opatlané ruce a pruty. Jednoduše naplníte method feederovou formičku a namáčknete nugetky do krmítka.   Jako nástraha se nám osvědčil CUC! Ananasové příchutě.   Po vhození do vody se nugetky začínají krásně uvolňovat a CUC! Ananas je prvním soustem nad krmítkem.   Jednoduchý a velmi účinný způsob, jak si v jarním období zachytat. Nic ovšem není zázračné a musíte rybařit v místech, kde ryby opravdu jsou. Věnujte velkou pozornost mělčinám!   Výhodu nugetek je jejich variabilní použití. V momentě můžete do krmítka použít mix příchutí, ale i barev. Co takhle třeba jarní mix ovocných příchutí? Plovoucí peletky v atraktivních barvách jsou ideální alternativou nástrahy v kombinaci s CUC! Nugetkama.   Method Feederová sestava těsně před náhozem s plovoucí peletkou pronikavého aroma medvědího česneku.   Peletky se ještě nestihnuly rozpustit a bílá plovoucí peleta medvědího česneku zachutnala nádhernému kapříkovi.   Method Feeder je především o zábavě, a to především ocení mladí rybáři, kteří vyžadují jednu akci za druhou.  

Mnohí z nás zaiste spomínajú na uplynulú sezónu a s nedočkavosťou sa už tešia na tú chvíľu, keď opätovne vyrazia niekam k vode. Podelili ste sa s nami s viacerými vašimi úlovkami. Rovnako aj Martin nás pravidelne zásoboval zaujímavými úlovkami a nedávno nám poslal ďalší z jeho pokladov, ktorý sa mu podarilo uloviť počas jeho minuloročných výjazdov na rieku Váh.  Riečny lov je namáhavý a sprevádzaný neustálym kontrolovaním vlascov, prehadzovaním montáží a svoje si vytrpí aj výbava. Pri tomto riečnom bojovníkovi musel Martin dva krát kapra vydolovať z prekážok a nakoniec to skončilo aj zlomeným podberákom. Nevadí! Bol zdolaný a skutočne stál za to!  Pravidelné kŕmenie pozostávajúce z boiliesu Sea Food a Peperin, doplnené o pelety a tigrí orech, prinášali Martinovi množstvo úlovkov nad hranicou 5 kg. A medzi nimi boli aj pravidelné úlovky veľkých, bojovných a silných riečnych kaprov.   

Návnady a osobitne nástrahy sú zrejme pre väčšinu rybárov jedným z kľúčových faktorov, ktorý berú do úvahu pri každej vychádzke k vode. Nemožno sa tomu samozrejme čudovať, keďže práve návnadám a nástrahám prisudzujeme taký veľký význam, že sa s danou značkou či konkrétnym výrobcom stotožňujeme až do takej miery, že výrobky iných firiem ani nepoužívame. Na tomto mieste ale mojim cieľom nie je polemizovať a hovoriť o konkrétnych značkách a firmách. Je výhradným rozhodnutím každého rybára, zvoliť si to čomu plne dôveruje, s čím sa vie stotožniť a samozrejme aj s čím má historicky dobré skúsenosti. 

Krátky ale vysoký šupináč. Prečo áno  O návšteve nových revírov, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o miestne vody, zväzové alebo súkromné revíri, v prípade rybárov rozhodujú mnohé, veľmi rôznorodé faktory. Mnohokrát sú to veľmi subjektívne faktory, ktoré oslovia každého z nás individuálne. Zvažujeme vzdialenosť revírov, rybiu osádku, veľkosť zdokumentovaných úlovkov, alebo aj prostredie a podmienky samotného lovu. Spoločným menovateľom pri našom rozhodovaní je zväčša snaha hľadať niečo naviac, niečo, čo daný revír ponúka lepšie oproti iným revírom. Nerozhodujeme sa predsa len v intenciách, že chcem ísť na ryby, ale od našej vychádzky k vode si aj niečo sľubujeme. Rovnako, v zmysle hľadania čo naviac, čo iné, čo lepšie ma čaká pri návšteve revíru Sahara som uvažoval aj ja. V tomto ohľade sa ale nejednalo len o jeden faktor, ktorý by bol natoľko dominantný, že v mojom prípade rozhodol. Hneď niekoľko vecí bolo pre mňa zaujímavých, a to najmä rôznorodosť foriem kaprov, veľkosť pravidelne chytaných rýb, ale aj chovná časť revíru a samozrejme viacero známych, kamarátov a kolegov rybárov, ktorí Saharu pravidelne navštevujú a niektorí z nich, ktorí sa aj o revír starajú. Spomínané faktory rozhodovania som vnímal ako dôležité nie len pred mojou prvou návštevou revíru, ale zostali vo mne ako dôvody, pre ktoré sa na revír rád a opakovane vraciam už niekoľko rokov. Pohľad na chovnú časť jazera s hlavným jazerom v pozadí. Odchov rýb Jedným z faktorov, ktorý bol iný, ako bežné, doteraz z pohľadu mňa ako rybára vnímané dôvody rozhodovania sa, bola chovná časť revíru. Predstava, že môžem aspoň z časti nazrieť a pozrieť sa na to, ako chov rýb prebieha, čo všetko je s tým spojené a aké pozitíva ale aj úskalia to so sebou prináša, vyvolávala vo mne zdravú zvedavosť spoznať a dozvedieť sa viac. Chovná časť revíru sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hlavného jazera. S dovolením a pod dohľadom správcu jazera sa mi podarilo už niekoľko krát navštíviť chovné jazero a dozvedieť sa viac aj o samotnom chove a plemenách, či líniách kaprov, ktoré sa v revíri nachádzajú. Vychádzajúc aj z oficiálnych stránok revíru sa v Sahare nachádza viac ako 20 rôznych línií kaprov, medzi ktorými sú aj línie odchované priamo na Sahare, ako jedinečná osádka vlastného chovu. Vidieť malých kaprov v chovnej časti revíru, z ktorých sa postupným výkrmom a starostlivosťou za niekoľko rokov stávajú obyvatelia hlavného jazera bolo niečím, čo bežne rybár nemá možnosť vidieť a zažiť. Dlhý, hrubý a celkovo mohutný šupináč. Dennodenná starostlivosť nie len o rybárov loviacich na jazere, ale aj pri chove rýb mi ukázala inú stránku tohto povolania. Možno poniektorí kedysi uvažovali a pohrávali sa s myšlienkou, že aké by to bolo krásne mať vlastný revír. Áno, pekná predstava, myslel som si podobne aj ja. Nazrieť za oponu však znamenalo vytriezvenie a uvedomenie si toho, že takéto povolanie je náročné po všetkých stránkach, ktoré by nás mohli napadnúť. Nehovorím len o fyzickej náročnosti vláčenia kŕmenia, odlovov rýb, čistenia okolia, ale aj celková snaha udržať pri živote za každých okolností živé stvorenia, ktoré sú odkázané práve na našu starostlivosť a dobrý prístup. Jedna z neopakovateľných foriem. Tesne pred pustením úlovku na mieste, kde sa dno rýchlo zvažuje do hĺbky.  Rôznorodosť úlovkov Snaha v rámci chovnej časti revíru sa postupne odzrkadľovala aj v hlavnom jazere, a to najmä rôznorodosťou foriem kaprov, ktoré rybár má šancu uloviť. Z môjho pohľadu to bolo a stále je veľkou motiváciou, ktorá sa prejavuje v opakovaných návštevách a v snahe dostať na podložku nie bežnú formu kapra. Takú formu kapra, kde aj pri opakovanom pohľade na fotografiu, aj po niekoľkých rokoch, budem mať pocit, že som bol za svoje úsilie odmenený ozajstným skvostom v podobe úlovku, ktorý vyniká možno nie len veľkosťou, ale aj stavbou tela, šupinami, alebo inými atypickými prejavmi danej formy či línie.     Za posledné roky a počas mojich rybačiek sa mi pošťastilo dostať na breh a na podložku niekoľko veľmi zaujímavých úlovkov. Niektoré vynikali veľkosťou a predstavovali pre mňa osobný rekord. Iné zase boli takzvané plnošupináče, niektoré boli krátke ale vysoké šupináče, prípadne dlhé šupináče s celkovo hrbým telom, ktoré predstavovali akoby torpédo vo forme kapra. Každý úlovok, aj tie menšie majú svoje miesto v mojich spomienkach, a to aj kvôli tomu, že v mojom prípade to nikdy nebolo a ani nemuselo byť o množstve úlovkov. Stále viac, možno to súvisí aj s pribúdajúcimi rybárskymi rokmi, ktoré mám už za sebou, mám snahu uloviť a vážim si pekné, ojedinelé a niečím výnimočné úlovky. Množstvo nie je rozhodujúce a čísla si aj tak s odstupom času nebudeme detailne pamätať. Radosť z úlovku a emócia s tým spojená má však veľkú šancu v nás zotrvať po dlhú dobu. Jeden z menších úlovkov, ale s atypickou formou. Nečakané prekvapenie Trend pomenovávania ulovených rýb, analyzovanie histórie ich ulovenia, identifikovanie medziročných prírastkov alebo prírastkov medzi jednotlivými zdokumentovanými uloveniami neobišiel ani náš región Slovenska a Českej republiky. Nie je to pritom ani zďaleka výsada, alebo nebodaj rozmar súkromných revírov. Aj v prípade miestnych a zväzových vôd má stále viac rýb svoje mená. Samozrejme, sú to najmä tie úlovky, ktoré vynikajú svojou veľkosťou alebo svojou nezameniteľnosťou. Rovnako, viacero z mojich známych, kamarátov rybárov sleduje pravidelne úlovky na niektorých jazerách alebo vodných nádržiach, pričom zhromažďujú katalógy fotografií od rôznych lovcov. A práve tento trend, alebo povedzme tento prístup neobchádza ani Saharu. Viaceré úlovky majú svoje mená a rybári majú snahu cieliť práve na tieto ryby. Považujem to za zaujímavý prístup, ktorý však vyžaduje veľké úsilie v pravidelnom sledovaní diania na konkrétnom revíri. Možno by ste teraz čakali, ktoré z pomenovaných rýb som si ja zacielil uloviť a ktoré sa mi aj podarilo zdolať. Žiaľ, do tohto rozmeru prístupu k rybolovu som ešte nedošiel, hoci mi je veľmi sympatický a nevylučujem, že sa v budúcnosti aj takto budem pozerať na svoje rybačky. Túto úvahu však zakončím inou pointou, hoci z časti súvisiacou. Bez ohľadu na to, aké som mal na revíri plány, aké boli moje pohnútky, radosť z nečakaného bola mnohokrát veľmi prítomná. Pri každom zábere som bol plný očakávaní, plný úvah, že čo asi bude na druhej strane vlasca. Aký úlovok uvidím a čím ma Sahara opäť prekvapí. A tak počas jednej rybačky, vtedy keď som to najmenej čakal, a to tesne pred zotmením, som dostal záber. Nečakal som to, nakoľko na danom mieste, kde som vtedy lovil, som večerné zábery vôbec nemal. Jediný večerný záber vyústil do podobrania Two Tone lysca, ktorého si pamätám doteraz. Dvojfarebný lysec bolo niečo, čo som síce možno už videl v rybárskych časopisoch alebo v rybárskych videách, ale ja sám a ani nikto z mojich rybárskych kamarátov takýto úlovok nikdy nemal. Bolo to nečakané, ale opäť potvrdzujúce, že každý záber môže na Sahare znamenať výnimočný úlovok. Môže, ale aj nemusí znamenať. Veď inak, by sme tieto úlovky ako výnimočné ani nemohli označiť. Môj prvý a doteraz stále jediný úlovok typu Two Tone. Na záver prajem každému čitateľovi tohto článku, aby ste aj na svojich revíroch, ktoré navštevujete, alebo práve pri tých revíroch o ktorých návšteve uvažujete, hľadali niečo naviac. Pýtajte sa samých seba, ktoré sú rozhodujúce faktory, čo vás láka najviac, čo ste ešte nezažili alebo čo sa niekde v kútiku vašej rybárskej duše schováva ako túžba poznať nepoznané. Je mnoho revírov a iba obmedzený čas, ktorý na ryby máme. Zvažovať faktory typu „niečo naviac“ je teda z môjho pohľadu dôležité, aby sme čas na rybách trávili tak najlepšie ako to len je možné.                             Chovná časť schováva mnoho budúcich šampiónov.                           Dnes malý a jeden z milióna, ale za niekoľko rokov to môže práve ten jeden z výnimočných úlovkov.

Leto nám posledných niekoľko dní ukazuje svoju silu. Aj napriek vysokým denným teplotám však dostávame správy o pekných úlovkoch, ktoré si stále častejšie na svoje konto pripisuje Nutrigo Extra. Skvelá voľba a odporúčame pre všetkých, ktorí sa ešte chystajú k vode.  #nutrigo Vrátime sa ale niekoľko týždňov dozadu, kedy mal Martin na rieke Váh sériu rybačiek. Martin sa ako obvykle, ani teraz nenechal zahanbiť a na breh dostal viacero pekných riečnych kaprov. Blahoželáme a tešíme sa na ďalšie správy.   

Aj po niekoľkých rokoch pravidelných návštev revíru bolo čo objavovať a spoznávať. Niečo nové  Prirodzenou ľudskou vlastnosťou je objavovať, spoznávať nové veci a vyhľadávať nepoznané. Veď práve tejto našej prirodzenosti vďačíme za pokrok a inovácie. Rovnako, alebo podobne je to aj u rybárov. Asi málo kto z nás strávil svoju doterajšiu rybársku kariéru na brehoch iba jedného revíru. Chceme objavovať, hľadať nové výzvy a skúšať sa v rybolove posúvať dopredu. A tak chodievame na nové revíry, kde podvedome alebo aj celkom vedome očakávame nové úspechy, nové zážitky a nové skúsenosti.  Momenty, ktoré si dlho pamätáme. Niekedy začiatkom roka 2016, v čase každoročne sa konajúcich rybárskych výstav som už ani neviem po koľký krát riešil otázku návštevy revíru Sahara. Z fotografií a správ od vody som o Sahare vedel už mnoho zaujímavých postrehov, ale nikdy som tam ešte nebol. Moje rozhodnutie stále nejako zostávalo nejednoznačné. Revír niekde v okolí Pardubíc ma lákal, ale predsa len to pre mňa bola veľká vzdialenosť, než aby som tam vybehol len tak, vyskúšať. Možno si mnohí pomyslíte, že píšem akoby o nejakej zahraničnej bájnej vode, kde je potrebné dlhodobo plánovať rybačku a kde sa človek vyberie len zriedkavo. Ale objektívne vzaté by to v podstate pre mňa aj bola zahraničná výprava na ďaleké jazero. Z miesta bydliska to totižto pre mňa predstavovalo cestu trvajúcu viac ako 7 hodín. Áno, za rybami často cestujeme dlho a ďaleko, ale vybehnúť na jednu alebo dve noci, zaiste nebolo schodnou alternatívou. Tesne pred pustením s vidinou a prianím opätovného stretnutia. Konečne som sa rozhodol  Niekedy nad vecami tak premýšľame, že až to príliš zamotáme. Úvah už bolo dosť a rozhodnutie bolo prijaté. Začal som plánovať moju prvú rybačku na Sahare. Informácií som mal dostatok, a to od tých najpovolanejších, ktorí priamo na Sahare alebo v spojitosti so Saharou trávia každý deň. Lov na tri udice, dovolené iba nahadzovanie, čln s možnosťou použiť na zdolávanie a kŕmenie, bojovné ale ostražité ryby. Možno nič výnimočné, pomysleli by ste si. Opäť ale musím pripomenúť môj pohľad a moju skúsenosť. Tak napríklad lov na tri udice bol síce príjemnou zmenou, ale keďže som do tej doby navštevoval výhradne mieste a zväzové vody, tak tretiu udicu, tretí navijak, tretí hlásič a podobne, som v tej dobe ešte nemal. Vďaka kamarátom som si všetko potrebné, to „tretie“, zapožičal. Z pohľadu kŕmenia som síce mal ako takú vedomosť o preferenciách tamojších kaprov, ale zásadné zmeny oproti mojim bežným rybačkám som nechcel robiť. Niekedy je lepšie vsadiť na to, v čo má konkrétny rybár plnú dôveru, čo má osvedčené a teda aj kde má všetko potrebné príslušenstvo, ako pop-up, dipy, boostre a iné atraktory v danej príchuti. Možno jedinou zmenou bolo množstvo kŕmenia, kde dodatočná tretia udica znamenala dodatočné kŕmenie a príležitosť zobrať nejaký iný, tretí druh boiliesu. Z písania je asi zrejmé, že som sa snažil o to, aby som nemal priveľa rôznych druhov, ale skôr dostatočné množstvo z každého typu návnady. Montáže som taktiež neplánoval nejako zásadne meniť, až na výnimku použitia háčikov bez protihrotu. Všetka ostatná bižutéria mohla zostať pre mňa v štandardnom režime. Do tejto chvíle to boli prípravy iba takpovediac na sucho, z domova a pri sledovaní správ o úlovkoch. „Saharská“ vegetácia. Cestou necestou Môj prvý výjazd na Saharu nastal na jar roku 2016. Keďže iných povinností v deň odchodu bolo akosi priveľa, z domu som vyrazil spolu s kolegom až poobede. Bolo jasné, že k Sahare prídeme až niekedy v neskorých večerných hodinách. Smer sme mali jasný a podľa toho nás aj navigácia viedla. Viedla nás tak dokonale, že sme mali možnosť uvidieť aj miestne zákutia, ktoré by sme asi inak ani nenavštívili. A tak sme sa relatívne veľkou dodávkou, v ktorej sme cestovali, ocitli pri akomsi moste cez Labe, ktorého šírka bola vhodná pre jedno osobné auto. Pre nás ale nie. Späť, cúvať a dúfať, že už podobný most nepríde. Hľadali sme, trochu aj blúdili, dúfali, že ďalšie odbočka už naozaj bude tá správna. Nakoniec, niekedy po desiatej večer sme konečne prišli k brehom jazera. Z fotiek mi bola Sahara známa, ale noc decentne zahaľovala jej zákutia, ktoré sa mali naplno prejaviť až ráno.  Jeden z prvých mojich „lepších“ úlovkov na Sahare v roku 2016. Privítanie Správca Martin nás už čakal s miernym úsmevom na perách, ktorý decentne naznačoval, že ako len preboha ste nemohli trafiť. Hneď prvý dojem zo Sahary urobil správca Martin. Chlap vyšľahaný vetrom, zajedno so živlami prírody a s pevným stiskom v rukách, ktoré boli poznačené ťažkou dennodennou prácou s rybami a na revíry. My v miernom daždi naobliekaní a Martin vo svojej klasickej čiernej veste a zelenej mikine. My po ceste hladní a Martin možno ešte pred chvíľou dojedajúci obed, ktorý cez deň nestihol. My zúfalí z cesty a Martin usmievajúci sa, vediac že nič hrozné sa nestalo. Tak takéto boli moje prvé dojmy. Takto nejako som si Martina zapamätal. Martina samozrejme necharakterizovala len jeho práca, ale aj príjemný, ústretový prístup ku každému, kto si to cení.  Tesne pred podobraním prvého saharského úlovku. Prvé zábery Dorazili sme a plní očakávaní sme už chceli mať udice nahodené. Otvorili sme auto a v tom prásk, moja dovtedy pekná zelená taška padla rovno do kaluže blata. V podstate pre tento príbeh nepodstatné, ale zároveň presne vyjadrujúce danú chvíľu. Konečne na rybách, ale s mnohými, treba však povedať, nie závažnými útrapami. Prvá noc bola pred nami a do vody sme ako tak nahodili prúty. Už o niekoľko hodín mal kolega prvý záber, po ktorom hneď ráno sa pošťastilo aj mne. Celkom ľahký začiatok, zdalo sa mi. Ale asi sme sa nechali príliš uniesť na pozitívnej vlne, nakoľko ďalšie dni už boli a poznanie ťažšie. Prvý kontakt s rybou znamenal nádej, že môžu prísť ďalšie. Prvé dojmy Nebudem sa ďalej detailne rozpisovať o taktikách, alebo o tom čo presne a kedy sa nám podarilo chytiť. Toto ani nebolo primárnym zámerom tohto článku. Skôr som chcel naznačiť, čo všetko bolo pred tým, než som na brehoch Sahary mohol v rukách držať prvého svojho kapra. Celý ten začiatok, moje prvé dojmy zo stretnutia s ľuďmi na revíri a prvé úlovky totižto formovali niečo, čo naďalej trvá. Saharu navštevujem, respektíve mám snahu navštevovať každý rok. Niekedy sa mi to podarí na jar a opätovne na jeseň, inokedy iba raz do roka. Málo kedy sa teším na sedem hodinovú cestu, na večerné príchody, na rýchle vybaľovania, ale vždy po návrate domov z takejto rybačky, už plánujem opäť ďalší výjazd. Jedna z prvých nocí strávená na Sahare. Vegetácia je dnes už iná, ale zvuky okolia zostali rovnaké. Dnes iná, ale prvý dojem pretrval Revíry sa vyvíjajú, menia sa, pričom v negatívnom ako aj pozitívnom zmysle slova sa na nich podpisuje čas. A práve preto, moje prvé dojmy z revíru Sahara je potrebné hodnotiť a brať do úvahy v tom zmysle, ako som to počas prvej svojej návštevy vnímal. Sahara je dnes iná, aká bola vtedy, keď som ju navštívil po prvý krát. Je to prirodzené a takto to v živote chodí. Prvé dojmy však do istej miery dokážu formovať dlhodobý prístup a názor ku konkrétnej lokalite. Niekedy stačí dobrý alebo zlý prvý dojem, aby to v nás zanechalo dlhodobú stopu, ktorú je možné niekedy len veľmi ťažko zmeniť alebo upraviť. Občasný pohľad spätne nám následne poodhalí, ako sa náš prístup ku konkrétnemu revíru formoval a vyvíjal, pričom niekedy aj naznačí, čo s najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať. Prajem všetkým veľa úspechov pri objavovaní vašich vlastných nových revírov. Každý revír schováva pekné zákutia. Autor: Miroslav Fečko